Zaujímavosti

Naše pátranie po predkoch nás veľmi rýchlo dostalo ku osobe Martina Draveckého, ktorý sa narodil v roku 1869 v Kurimanoch. Pred rokmi nám o ňom prezradil dnes už nebohý Emil Dravecký, že jeho dedo Martin bol v USA na zárobkoch. Viac sme nevedeli. Tento text priblíži čriepky z jeho života.

Takto sa volá podujatie, ktoré organizuje Občianske združenie Pro villa Quirini. Ako názov napovedá, počas sobotnajšieho letného dňa sa v miestnom kultúrnom dome bude rozprávať o predkoch s priezviskom Dravecký, ktorých korene siahajú do Kurimian.

Strávili som veľa hodín pátraním po Matejovi, Jánovi a Helene v matrikách narodenia, ale i sobášov. Žiaľ, neúspešne. Ako sme napísali v minulom článku, ani pátranie v Spišských Vlachoch nikam neviedlo. Oslovil som Facebookovú skupinu Genealógie CZ+SK s prosbou o radu, ako by sa dalo postupovať, ako vypátrať, odkiaľ prišiel Matej do Kurimian. A na to mi reagoval Karol, môj ujo z druhého kolena. Že mám na to ísť cez krstných rodičov. Tak poďme na to. 😊

Sledovaním našich priamych predkov sme sa jednoznačne dostali ku Jánovi Draveckému, o ktorom vieme tieto skutočnosti:

V decembri 2020 máme smutné sychravé počasie, ešte smutnejšie správy v médiách. Pandémiu koronavírusu sa nedarí skrotiť, emócie v telke aj na internetoch sú vybičované. Povedal som si, že tieto čierne dni prekryjem niečim príjemným – čítaním kníh. Jeden známy mi odporučil knihu Putovanie dejinami Spiša od dvojice autorov Martin Furmanik a Miroslav Števík. Práve vďaka druhému menovanému som sa k tejto knihe dostal (veľmi pekne ďakujem) a zhltol som ju za dva večere.

Jedným zo základných dokumentov pri bádaní o rodokmeni, sú sčítania ľudu, iným slovom cenzus. V predošlom článku sme si rozobrali život Draveckých z Kurimian podľa toho, čo o nich bolo zaznamenané v cenzuse z roku 1869, v tomto článku sa sústredíme na našich o dve generácie starších predkov. Základom nám bude sčítanie ľudu v roku 1828.

Naše bádanie rodiny Draveckých z Kurimian pokračuje. Chceme zistiť, kedy sa do obce dostali naši prví predkovia a odkiaľ prišli. Lebo isté je, že Draveckí nepatrili k prvým usadníkom obce. Ako to vieme? Indícii je viacero.

Každý štát zdaňuje svoje obyvateľstvo, lebo potrebuje z niečoho platiť svoje výdavky. Či už ide o vojsko, školstvo, armádu úradníkov a pod. Nebolo tomu inak ani v dávnych časoch, keď sa z toho, čo štát vybral od svojich obyvateľov, míňalo na radovánky „tých hore“. Aký taký poriadok pri výbere daní sa pokúšal nastoliť cisár Jozef II., keď rozhodol o vôbec prvom sčítaní obyvateľstva v monarchii, ktoré sa konalo v rokoch 1778-1785. Mal plán, že zmapuje skutočne všetkých, od šľachty po posledného poddaného. A to sa urodzeným pánom a paniam nepáčilo, veď čo sa do nich má čo cisár starať. To malo za dôsledok, že toto sčítanie ľudu bolo fiasko. Sčítacie hárky sa zničili a zachovali sa len súhrnné štatistické výsledky. Ako pozitívum sa ale ukázalo, že od tohto momentu existovali očíslované domy v obciach, pekne od jedného kraja obce po druhý. Čítaj ďalej ➡️ “Ako žili naši priami predkovia na konci 19. storočia?”

S pánom Doc. PhDr. Ivanom Chalupeckým sme sa stretli v príjemnej reštaurácii v centre zasneženej Levoče. Vyše dvoch hodín sme sa živo rozprávali o dejinách, šľachte, archívnictve…. Tieto témy mali jedného spoločného menovateľa – priezvisko Dravec(z)ký.

Už na začiatku zháňania informácií o našich predkoch sme natrafili na nenápadné dielo maďarského autora Kálmána Mikszátha (stručný životopis spisovateľa na konci stránky) pod názvom Čierne mesto (v origináli A fekete város). Ide o historický román vydaný v roku 1911, ktorého dej sa odohráva v 17. storocí na Spiši. Na internete sme vyhľadávali čokoľvek o našom rode a medzi inými odkazmi sa objavila aj linka, ktorá oznamovala existenciu tohto románu. Jednými z vedľajších postáv v diele sú totiž aj istí Draveczkí. Čítaj ďalej ➡️ “Draveckí v románe Čierne Mesto”