Pri skúmaní nášho rodokmeňu sme sa stretli s viacerými vetvami rodiny Draveckých na území bývalej Spišskej župy. Rozhodli sme sa približne zmapovať výskyt jednotlivých členov rodiny v danej lokalite. Dôležité je pripomenúť, že náš genealogický výskum ani zďaleka nie je na konci. Stále hľadáme nové informácie a zisťujeme súvislosti. Hlavnými zdrojmi zisťovania prítomnosti Draveckých na Spiši bol oblastný štátny archív v Levoči a diecézny archív v Spišskej Kapituli.

Vojňany

Vojňany je malá obec v okrese Kežmarok. Je to jedna zo štyroch obcí, ktoré v roku 1543 dostáva do vlastníctva Melichar Tluk alias Dravecký. Ten sa pravdepodobne usadil v Dravciach, no jeho potomkovia žili aj vo Vojňanoch, kde rodina vlastnila rozsiahle majetky. V roku 1643 rodina zreorganizovala vlastnícke podiely majetku v Dravciach a Vojňanoch. Na začiatku 18. storočia bola obec Vojňany domovom šľachtických rodín Žigmunda, Imricha a Juraja Draveckého. V roku 1768 sa jednotliví členovia rodiny dostali do sporu o majetky v obci. Tento spor riešila súdna rada Spišskej župy v Levoči. Podobný spor vznikol v roku 1824, kedy sa jednotlivé strany nezhodli na vlastníckych právach súvisiacich s kúriou vo Vojňanoch.

Z Vojnian pravdepodobne pochádza barón Gabriel Draveczky. Nám sa podarilo nájsť zmienku o istom Gabrielovi Draveczkom z Vojnian z rokov 1717-1720. Ide pravdepodobne o potvrdenie krstu malého Gabriela. Záznam sa nachádza v matrike farnosti Vojňany uloženej v archíve v Levoči.

Rakúsy

Spolu s Dravciami a Vojňanmi dostal Melichar Dravecký aj obec Rakúsy. Tá sa nachádza pod Vysokými Tatrami v okrese Kežmarok. V obci žilo niekoľko aristokratických rodín, maďarských i nemeckých. V 18. storočí tu žila početná komunita spišských Nemcov, ktorí boli tradične veriaci Evanielickej cirkvy. V obci sa nachádza katolícky i evanielický kostol. Dominancia rakúskych Nemcov bola natoľko silná, že počet Katolíkov v obci významne klesol, následkom čoho bol katolícky kňaz z obce odvolaný. Tí Katolíci, ktorí v Rakúsoch ostali, konvertovali na evanielickú vieru. Situácia sa opäť zásadne zmenila po druhej svetovej vojne, keď boli obyvatelia Rakús nemeckej národnosti vyhnaní z republiky.

V Rakúsoch do dnes (2004) stojí kúria, ktorá v súčasnosti slúži ako materská škola. Nepodarilo sa nám zistiť ktorá rodina kúriu vlastnila (v obci boli ešte ďalšie tri kúrie). Spája sa s ňou však zaujímavá legenda. Údajne ju vlastnil maďarský šľachtic (pozn.: Dravecký sa považovali za maďarských šľachticov), ktorý rád užíval alkoholické nápoje. Raz v opilosti prehral kúriu i svoju manželku v kartách. Keď si to po vytriezvení uvedomil, zastrelil sa. Vo dvore kúrie je i dnes vyditeľné miesto, kde bola rodinná hrobka jej majiteľov. Keďže hrobku rodiny Draveckých sme (na rozdiel od hrobiek iných šľachtických rodín) nenašli na rakúskom cintoríne, je možné, že kúria patrila práve rodine Draveckých. Sú to však len naše dohady, ktoré nemáme podložené žiadnym dôkazom.

Hradisko, Jurské, Vlkovce, Spišský Štvrtok, Dlhé Stráže

Obce sú v archívnych záznamoch vedené ako Hradiszko, St. Győrgy, Vilkovecz, Quintoforum a Lengvart. Na konci 18. a začiatkom 19. storočia tu žilo niekoľko rodín Draveckých. Bohužiaľ, matričné záznamy týchto obcí siahajú len približne po rok 1780. Z nich vyplýva, že Dravecký určite žili v Hradisku v roku 1789, v Jurskom v 1791, vo Vlkovciach v 1821, v Spišskom Štvrtku v 1787, a v Dlhých Strážach v roku 1787. V období 1787 – 1830 evidujeme približne 22 rodín Draveckých. V roku 1815 sa navyše v Jurskom objavilo priezvisko Zdraveczky – môže ísť o skomolenú formu priezviska Draveczky. V roku 1668 obvinila obec Spišský Štvrtok Gašpara Draveckého z neoprávneného užívania pozemku miestneho evanielického farára.

 

Kurimany

Keďže my, autori tejto stránky, pochádzame z Kurimanskej vetvy rodiny, sústredili sme svoju pozornosť na obec Kurimany. Ako sme zistili, prvý záznam z harichovskej matriky (Kurimany boli filiálkou farnosti Harichovce) o Draveckých je z roku 1814, kedy sa narodil Jozef Dravecký rodičom Matejovi a Žofii. Matej zomrel v roku 1830 vo veku približne 60 rokov. Žofia zomrela taktiež v Kurimanoch vo veku 48 rokov 23.3.1814, jeden deň po pôrode syna Jozefa. V roku 1829 sa zosobášili Ján Dravecký a Katarína Hudáková. Ženích pochádzal z Kuriman, nevesta z Harichoviec. Keďže v tom čase nežili v Kurimanoch iní Dravecký, predpokladáme, že Ján bol druhým synom Mateja a Žofie. Ján sa ženil vo veku 24 rokov, narodil sa teda v roku 1805. V harichovskej matrike však nie je záznam o jeho narodení a krste. Je teda zrejmé, že sa v Kurimanoch nenarodil. Na základe týchto faktov prichádzame k záveru, že sa Dravecký do Kuriman prisťahovali niekedy medzi rokmi 1805 a 1814. Nevieme však odkiaľ do Kuriman prišli. Nepodarilo sa nám nájsť záznam o Jánovi Draveckom, narodenom v roku 1805, ani o Matejovi Draveckom, narodenom okolo roku 1770. Doteraz sme prehľadali matričné záznamy obcí Levoča, Hradisko, Dravce, Jurské, Vojňany, Spišský Štvrtok, Vlkovce, Dlhé Stráže a samozrejme Kurimany. Ostáva prehľadať záznamy ďalších spišských obcí, napríklad Rakús, Toporca, Mečedeľoviec, alebo Betlanoviec, kde sa Dravecký tiež vyskytli.

Vraždy

Z maďarskej genealogickej literatúry z prelomu 19. a 20. storočia sme sa dozvedeli, že v 18. storočí žil na Spiši šľachtic s menom František Draveczky. Uvedená literatúra konštatuje, že sa stopy po Františkovi Draveckom stratili. My sme našli v archívoch zmienku o tom, že v roku 1778 zavraždili Františka Draveckého z Vojnian. Môže ísť o toho Františka, o ktorom píše uvedená literatúra. O 59 rokov neskôr, v roku 1837 vraždil Andrej Dravecký. Za svoj zločin bol odsúdený na trest smrti. Tento trest mu bol o rok zmenený na tvrdý žalár v levočskej Sedrii.

Šľachtici, zemani a plebs

Jednou z našich snáh je prepojiť novší a starší rodokmeň nášho rodu. Zatiaľ sa nám to nepodarilo (je potrebné zmapovať 18. storočie). Predpokladáme, že významným posunom vpred môže byť zaujímavý dokument z levočského archívu – revízia šľachtictva rodiny Draveckých z roku 1733. Tento dokument má približne 8 strán, je písaný po latinsky, bohužiaľ pre laika veľmi nečitateľným písmom. Dúfame, že sa nám raz podarí zistiť obsah týchto dokumentov.

V matričných záznamoch sa v niektorých obciach a dobách uvádzal aj pôvod rodiny. Tak vieme, že na začiatku 19. storočia žili na Spiši Dravecký so šľachtickým statusom, zemani (sedliaci vlastniaci pôdu) i obyčajní chudobní ľudia (plebs). Nevieme čo je príčinou straty šľachtického postavenia niektorých členov rodu. Podozrivý je nám záznam z levočského archívu z rokov 1825 až 1833, kedy prebehol veľký spor o majetky Draveckých medzi uhorskou šľachtou. Čo predchádzalo strate majetkov? Prečo boli tieto majetky rozdelené iným aristokratickým rodinám a nezdedili ich potomkovia, ktorí na Spiši dodnes žijú? Na tieto otázky zatiaľ nepoznáme odpovede. Je však možné, že sa skrývajú v archívnych dokumentoch. Pred nami je stále veľmi veľa bádania a odkrývania tajomstiev minulosti.