Dave Dravecky – profil a rozhovor

Dave Dravecky

Denník Pravda uverejnil v novembri 2009 článok s sprofilom Dave Draveckého – Americká bejzbalová legenda: Slovenčina znela krásne. Vyberáme z uvedeného článku rozhovor s členom našej širokej rodiny:

Dave Dravecky

Americká bejzbalová legenda: Slovenčina znela krásne

Najskôr prišla odpoveď od Connie Hammerovej, sekretárky coloradskej nadácie Ponúkame nádej. “Dave tvrdí, že je polovičný Slovák!” O pár dní sa už v telefóne ozval hlas Dava Draveckého, americkej bejzbalovej legendy. Po slovensky síce nerozumie ani slovo, ale potvrdil, že jeho predkovia sa do Ameriky vysťahovali zo strednej Európy. Dravecky (53) sa dnes v USA angažuje v boji proti rakovine, pre ktorú musel skončiť športovú kariéru.

Z ktorej časti Slovenska pochádzajú vaši predkovia?

Viem len, že obaja starí rodičia prišli do Ameriky z Československa. Netuším kedy ani odkiaľ, ale rád by som sa to dozvedel. Od môjho otca však viem, že dedo mal bratov, takže časť našej rodiny zrejme stále žije vo vašej krajine.

Hovorili ste ako malý chlapec s rodičmi po slovensky?

Nie, ale otec sa bavil po slovensky s dedom, vždy, keď sme sa u starých rodičov po omši zastavili v nedeľu na večeru. Nerozumeli sme im ani slovo, ale slovenčina znela krásne, radi sme počúvali.

V Youngstowne, kde ste sa narodili, žije vraj stále početná slovenská komunita.

To môžem potvrdiť.

Dave Dravecky

Čo viete o Slovensku alebo Československu?

Veľmi málo. Akurát, že Praha je jedno z najkrajších miest na svete.

Čím vás bejzbal očaril?

Miloval som šport, súťaženie. Bejzbal ma zaujal aj tým, že hoci je to tímový šport, individuálny výkon každého jednotlivca mal veľký vplyv na výsledok mužstva.

Ako ste sa dostali do profesionálnej MLB?

Začal som s bejzbalom ako osemročný chlapec, hral som na strednej škole a potom na univerzite. Vtedy ma draftoval profesionálny tím Pittsburgh Pirates. V roku 1981 ma vytrejdovali do San Diega a za Padres som si 15. júna 1982 odkrútil premiéru v MLB. Zo San Diega som ešte odišiel do San Francisca, kde som pôsobil, až kým som musel pre rakovinu s bejzbalom skončiť.

V súčasnosti patria špičkoví bejzbalisti k najlepšie plateným športovcom na svete. Koľko zarábali hráči vo vašej ére?

Oveľa menej ako berú hráči dnes (smiech). Budem úprimný. Zarábal som veľmi dobre. Síce nie toľko ako bejzbalové hviezdy súčasnosti, ale uživil som rodinu a našetril som si niecčo aj na športový dôchodok.

Bejzbal nedávno vylúčili z olympijského programu najmä pre neúčasť hráčov z MLB. Myslíte si, že sa v budúcnosti na olympiádu vráti?

Určite by sa mal, aby sa zvýšil medzinárodný kredit tohto športu. No priznám sa, že radšej by som videl na olympiáde amatérskych hráčov než profesionálov. Olympijské hry sú podujatím amatérskych športovcov.

V súčasnosti sú už takmer všetci športovci, ktorí štartujú na hrách, profesionáli.

Jasné, rozumiem. Možno v budúcnosti MLB zmení postoj k olympiáde, tak ako kedysi basketbalová NBA, a aj profesionálni bejzbalisti budú môcť bojovať o zlato pre svoju krajinu.

Povesť bejzbalovej MLB kazí doping. Veľké hviezdy súťaže ako Roger Clemens, Barry Bonds, Alex Rodriguez, Manny Ramirez či Sammy Sosa čelili obvineniu s užívania nedovolených podporných prostriedkov alebo sa sami priznali. Bol aj počas vašej éry v bejzbale doping?

Za mojich čias nebol doping v bejzbale rozšírený. Aspoň som nič také nepostrehol. Nemyslím si, že doping by mal byť súčasťou športu. Ak si športovec pomáha čímkoľvek nedovoleným, z môjho pohľadu vstupuje do trinástej komnaty a poškvrní ušľachtilosť športu. Na druhej strane, neviním bejzbalistov, ktorí priznali užívanie dopingu v minulosti, lebo v tom čase MLB ani nepoznala pojem zakázaná látka. Ak sa však hráči uchýlia k dopingu aj teraz, nech čelia dôsledkom.

V súčasnosti pôsobíte ako spíker motivátor. Priblížite vašu profesiu?

Rozprávam ľuďom svoj príbeh. V kostoloch, pre rôzne neziskové organizácie či korporácie. Mojím poslaním je povzbudiť ľudí bojujúcich s rakovinou a dodať im sebadôveru.

Ako často a kde mávate prednášky?

Asi tridsať-krát za rok, väčšinou v USA a v Kanade, ale rád by som niekedy prišiel aj do Európy.

Myslíte si, že ľudstvo nájde v budúcnosti liek proti rakovine?

Som večný optimista a veľmi dúfam, že sa nám to podarí. Dovtedy sa budem deliť s ľuďmi o svoj príbeh a dávať im nádej. Rakovina je silný protivník, no s pomocou Boha, ktorý hrá v mojom živote a príbehu výraznú rolu, ju skúsime zdolať.

Boris Vanya, Pravda

Rodina Draveczkych v Sedmohradsku

Dráveczky Ede

V Rumunsku, v časti Sedmohradsko (Transilvánia), sa v 18. storočí usadil Lászlo Draveczky s rodinou. Žili v dedine Gálospetri (Galospetreu) v župe Bihor (blízko mesta Oradea). Túto oblasť sme na jar 2004 navštíli a napísali naše dojmy a zážitky.

Podarilo sa nám zistiť, že 18 km od Gálospetri je dedina Cubulcut (po maďarsky Köbökút), kde tiež žili a pôsobili Draveczky. Ako nám povedal pán Zsolt Kövessi z Budapesti, v roku 1751 priviedol do Köbökút Lászlo Draveczky (1704-1765) nemeckých kolonizátorov (Švábov/Schwaben). Pán Kövessi je potomkom týchto Švábov.

V tejto dedine žil aj pravnuk Lászloa Draveczkého, ktorý sa tiež volal Lászlo Draveczky (1814-1853). Mal dve manželky, najprv Máriu Luby, neskôr Júliu Okolicsányi. Mal tri dcéry a syna Ede.

Pán Kövessi nám poslal fotografie hrobky rodiny Draveczkych z Köbökút.

Rodinná kronika – Kutyabőr

Kutyabőr

Keď sme na jar 2004 navštívili dedinu Gálospetri v Rumunsku, kde žili niektorí členovia rodiny Draveczkých, dedinčania nám rozprávali o záhadnej pani z Austrálie, ktorá navštívila Gálospetri ešte v osemdesiatych rokoch a tiež sa zaujímala o rodinu Draveczkých.

Imrich Draveczky

Nasledujúci email sme dostali od pána Jozefa Draveckého, bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Lotyšsku a Vatikáne:

Uhorská šľachta

Ako všade na svete, tak sa aj v strednej Európe v priebehu stáročí sformovala populácia do niekoľkých spoločenských vrstiev. Typickou črtou feudálnej spoločnosti je existencia vyšších i nižších stavov. Počas dlhých rokov komunistickej totality nám bol opis vyšších vrstiev triednej spoločnosti podávaný veľmi zjednodušene a nepresne, čo malo za úlohu podporiť komunistické videnie sveta.

Rodina Draveckých z Gálospetri

2004 – Prvá návšteva

Galospetri

V 18. storočí sa Ladislav VI. Dravecký, syn Gašpara Draveckýho a Zuzany Eödönffy, usadil v dedine Gálospetri v župe Bihor (maďarsky Bihar megye). Jeho potomkovia žili v tejto obci až do druhej polovice 20. storočia. My sme dedinu Gálospetri navštívili a na tomto mieste sa s Vami podelíme s našimi zisteniami a zážitkami.

Rodina Draveckých na Spiši

Spiš

Pri skúmaní nášho rodokmeňu sme sa stretli s viacerými vetvami rodiny Draveckých na území bývalej Spišskej župy. Rozhodli sme sa približne zmapovať výskyt jednotlivých členov rodiny v danej lokalite. Dôležité je pripomenúť, že náš genealogický výskum ani zďaleka nie je na konci. Stále hľadáme nové informácie a zisťujeme súvislosti. Hlavnými zdrojmi zisťovania prítomnosti Draveckých na Spiši bol oblastný štátny archív v Levoči a diecézny archív v Spišskej Kapituli.