Zaujímavosti

Naše pátranie po predkoch nás veľmi rýchlo dostalo ku osobe Martina Draveckého, ktorý sa narodil v roku 1869 v Kurimanoch. Pred rokmi nám o ňom prezradil dnes už nebohý Emil Dravecký, že jeho dedo Martin bol v USA na zárobkoch. Viac sme nevedeli. Tento text priblíži čriepky z jeho života.

Takto sa volá podujatie, ktoré organizuje Občianske združenie Pro villa Quirini. Ako názov napovedá, počas sobotnajšieho letného dňa sa v miestnom kultúrnom dome bude rozprávať o predkoch s priezviskom Dravecký, ktorých korene siahajú do Kurimian.

Strávili som veľa hodín pátraním po Matejovi, Jánovi a Helene v matrikách narodenia, ale i sobášov. Žiaľ, neúspešne. Ako sme napísali v minulom článku, ani pátranie v Spišských Vlachoch nikam neviedlo. Oslovil som Facebookovú skupinu Genealógie CZ+SK s prosbou o radu, ako by sa dalo postupovať, ako vypátrať, odkiaľ prišiel Matej do Kurimian. A na to mi reagoval Karol, môj ujo z druhého kolena.

Sledovaním našich priamych predkov sme sa jednoznačne dostali ku Jánovi Draveckému, o ktorom vieme skutočnosti zhrnuté v tomto článku.

V decembri 2020 máme smutné sychravé počasie, ešte smutnejšie správy v médiách. Pandémiu koronavírusu sa nedarí skrotiť, emócie v telke aj na internetoch sú vybičované. Povedal som si, že tieto čierne dni prekryjem niečim príjemným – čítaním kníh. Jeden známy mi odporučil knihu Putovanie dejinami Spiša od dvojice autorov Martin Furmanik a Miroslav Števík.

Jedným zo základných dokumentov pri bádaní o rodokmeni, sú sčítania ľudu, iným slovom cenzus. V predošlom článku sme si rozobrali život Draveckých z Kurimian podľa toho, čo o nich bolo zaznamenané v cenzuse z roku 1869, v tomto článku sa sústredíme na našich o dve generácie starších predkov. Základom nám bude sčítanie ľudu v roku 1828.

Naše bádanie rodiny Draveckých z Kurimian pokračuje. Chceme zistiť, kedy sa do obce dostali naši prví predkovia a odkiaľ prišli. Lebo isté je, že Draveckí nepatrili k prvým usadníkom obce. Ako to vieme? Indícii je viacero.

Každý štát zdaňuje svoje obyvateľstvo, lebo potrebuje z niečoho platiť svoje výdavky. Či už ide o vojsko, školstvo, armádu úradníkov a pod. Nebolo tomu inak ani v dávnych časoch, keď sa z toho, čo štát vybral od svojich obyvateľov, míňalo na radovánky „tých hore“. Aký taký poriadok pri výbere daní sa pokúšal nastoliť cisár Jozef II., keď rozhodol o vôbec prvom sčítaní obyvateľstva v monarchii, ktoré sa konalo v rokoch 1778-1785.

S pánom Doc. PhDr. Ivanom Chalupeckým sme sa stretli v príjemnej reštaurácii v centre zasneženej Levoče. Vyše dvoch hodín sme sa živo rozprávali o dejinách, šľachte, archívnictve…. Tieto témy mali jedného spoločného menovateľa – priezvisko Dravec(z)ký.

Už na začiatku zháňania informácií o našich predkoch sme natrafili na nenápadné dielo maďarského autora Kálmána Mikszátha (stručný životopis spisovateľa na konci stránky) pod názvom Čierne mesto (v origináli A fekete város).

Denník Pravda uverejnil v novembri 2009 článok s sprofilom Dave Draveckého – Americká bejzbalová legenda: Slovenčina znela krásne. Vyberáme z uvedeného článku rozhovor s členom našej širokej rodiny.

V Rumunsku, v časti Sedmohradsko (Transilvánia), sa v 18. storočí usadil Lászlo Draveczky s rodinou. Žili v dedine Gálospetri (Galospetreu) v župe Bihor (blízko mesta Oradea). Túto oblasť sme na jar 2004 navštíli a napísali naše dojmy a zážitky.

Jedného večera som surfoval po internete a pokúšal som sa dozvedieť niečo nové o našom priezvisku, rode a pod. Ako si tak “goooglim”, zrazu som natrafil na zaujímavý odkaz: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Zaujalo ma to, preto som sa na to pozrel podrobnejšie.

Keď sme na jar 2004 navštívili dedinu Gálospetri v Rumunsku, kde žili niektorí členovia rodiny Draveczkých, dedinčania nám rozprávali o záhadnej pani z Austrálie, ktorá navštívila Gálospetri ešte v osemdesiatych rokoch a tiež sa zaujímala o rodinu Draveczkých

Nasledujúci email sme dostali od pána Jozefa Draveckého, bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Lotyšsku a Vatikáne.

Ako všade na svete, tak sa aj v strednej Európe v priebehu stáročí sformovala populácia do niekoľkých spoločenských vrstiev. Typickou črtou feudálnej spoločnosti je existencia vyšších i nižších stavov. Počas dlhých rokov komunistickej totality nám bol opis vyšších vrstiev triednej spoločnosti podávaný veľmi zjednodušene a nepresne, čo malo za úlohu podporiť komunistické videnie sveta

V 18. storočí sa Ladislav VI. Dravecký, syn Gašpara Draveckýho a Zuzany Eödönffy, usadil v dedine Gálospetri v župe Bihor (maďarsky Bihar megye). Jeho potomkovia žili v tejto obci až do druhej polovice 20. storočia. My sme dedinu Gálospetri navštívili a na tomto mieste sa s Vami podelíme s našimi zisteniami a zážitkami.

Pri skúmaní nášho rodokmeňu sme sa stretli s viacerými vetvami rodiny Draveckých na území bývalej Spišskej župy. Rozhodli sme sa približne zmapovať výskyt jednotlivých členov rodiny v danej lokalite. Dôležité je pripomenúť, že náš genealogický výskum ani zďaleka nie je na konci. Stále hľadáme nové informácie a zisťujeme súvislosti.

Obec leží pri ceste zo Spišského Štvrtku do Levoče, na južných svahoch Levočských vrchov v doline potoka Bicír. Južná časť chotára je odlesnená, v severnej sú smrekovo-jedľové lesy a pasienky, na okolí Bukovinky aj poľnohospodárska pôda. Priemerná nadmorská výška obce je 648 m n.m..