Draveckí na mape Slovenska

Draveckí na mape Slovenska

Pátranie po záhadnej databáze

Jedného večera som surfoval po internete a pokúšal som sa dozvedieť niečo nové o našom priezvisku, rode a pod. Ako si tak “goooglim”, zrazu som natrafil na zaujímavý odkaz: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Zaujalo ma to, preto som sa na to pozrel podrobnejšie.

Z internetu som sa dozvedel, že táto databáza pochádza z roku 1995, jej autorom je pán Peter Ďurčo a že vymenováva výskyt priezvisk podľa obcí na Slovensku (na ukážku boli vymenované niektoré obce s najväcším výskytom priezviska Dravecký v SR). Po chvíľke pátrania som zistil, že pán Ďurčo pracuje na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV (JÚLS SAV). Navštívil som teda internetovú stránku tejto inštitúcie dúfajúc, že sa o spomínanej databáze dozviem viac. Z internetovej stránky JÚLS SAV som však žiadne nové informácie nezískal, preto som im napísal email s prosbou o pomoc pri pátraní podrobností o tejto databáze.

Možno máte skúsenosti s komunikáciou so štátnymi alebo verejnými inštitúciami. Viac menej som predpokladal, že mi nikto neodpíše, že zamestnanci štátnych úradov predsa nemajú povinnosť odpísať na každý e-mail, ktorý im pošle kde-kto z ľudu. O to väčšie však bolo moje prekvapenie, ked som po necelom týždni dostal e-mail priamo od pána Ďurča!!! Napriek tomu, že bol mimo Slovenska, mi stručne napísal základné informácie o “záhadnej” databáze, za čo sa mu aj touto cestou chcem úprimne poďakovať. Zároveň ma odkázal na svojho kolegu, pána Radovana Garabíka, ktorý túto databázu spravuje po technickej stránke. Pánovi Garabíkovi som napísal a požiadal som ho o zoznam obcí Slovenska, v ktorých sa vyskytuje priezvisko Dravecký/á. Potom som už len netrpezlivo čakal na odpoveď. Po týždni čakania mi k mojej veľkej radosti pán Garabík odpísal a poslal mi aj sľúbené údaje. Aj jemu veľmi pekne ďakujem za spoluprácu.

Výsledky pátrania

Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku slúži primárne na onomasticky výskum (onomastika je náuka o vlastných menách) antroponým (to sú vlastné mená človeka alebo skupiny ľudí). Databáza slúžila ako východisko pre jeden medzinárodný projekt. Vyskytujú sa v nej len ľudia, ktorí v uvedenom čase (v roku 1995) mali platný občiansky preukaz s platnou adresou trvalého bydliska (vzhľadom na predchádzajúce hromadné premenovávanie ulíc nie je táto podmienka taká samozrejmá, ako by sa zdalo).

S ohľadom na zákon o ochrane osobných údajov nie je možné získať názvy obcí, v ktorých sa vyskytuje priezvisko Dravecký/á iba raz, aby nemohlo dôjsť k identifikácii osoby. Priezviská Dravecký a Dravecká sú chápané ako dve rôzne priezviská. Pod jedným výskytom sa rozumie jeden konkrétny clovek.

ObecDraveckýDraveckáSpolu
Levoča374784
Košice192544
Kurimany (okres Levoča)151429
Vranov nad Topľou131528
Čaklov (okres Vranov nad Topľou)13922
Spišská Nová Ves81119
Ľubica (okres Kežmarok)10818
Neznáme *10818
Bratislava71017
Huncovce (okres Kežmarok)8816
Poprad8715
Prešov5510
Kežmarok5510
Námestovo6410
Rožňava358
Letanovce (okres Spišská Nová Ves)538
Dunajská Streda347
Zacharovce (okres Rimavská Sobota)527
Liptovská Teplička (okres Poprad)426
Vlkovce (Kežmarok)325
Považská Bystrica224
Fintice (okres Prešov)33
Dolné Naštice (okres Bánovce nad Bebravou)33
Humenné33
Vítkovce (okres Spišská Nová Ves)33
Svit (okres Poprad)22
Brezno22
Nová Dubnica (okres Ilava)22
Podrečany (okres Lučenec)22
Bojnice (okres Prievidza)22
SPOLU197210407

* v týchto prípadoch bol výskyt priezviska v jednej obci v počte 1

Priezvisko Dravecký sa v roku 1995 vyskytovalo v 33 obciach, priezvisko Dravecká malo zastúpenie v 34 obciach Slovenska. Na celom Slovensku malo trvalý pobyt spolu 407 ľudí s priezviskom Dravecký/á. Žien bolo 210 a mužov 197.

Z tabuľky jednoznačne vyplýva, že najviac Draveckých (mužov aj žien) žilo na Spiši (Levoča, Kurimany, Spišská Nová Ves, Letanovce, Vítkovce, Poprad, Svit, Kežmarok, Huncovce, Ľubica, Vlkovce). Deklarovaný trvalý pobyt tam mala viac ako polovica (51,4%) Draveckých. Pomerne vysoké zastúpenie malo mesto Košice (10,8%) a Vranov nad Topľou s blízkou obcou Čaklov (12,3%). Na juhu stredného Slovenska bol výskyt priezviska Dravecký/á v obciach Zacharovce (7) a Podrecany (2), na severe Slovenska Draveckí žili v Námestove (10 výskytov). Asi neprekvapí, že Draveckí žili aj v Bratislave (17 výskytov). Zaujímavostou je, že Draveckí žili aj takmer na úplnom juhu Slovenska, v Dunajskej strede (7 výskytov). V ostatných obciach a mestách SR žili Draveckí v nízkych počtoch (jeden až tri výskyty).

Krajpodiel v %
Prešovský61,7
Košický20,1
Bratislavský4,2
Banskobystrický2,7
Trenčiansky2,7
Žilinský2,5
Trnavský1,7
Neznáme4,4

Vo všeobecnosti je možné povedať, že v roku 1995 žilo najviac Draveckých na východnom Slovensku (od Liptovskej Tepličky až po Humenné). Na západnom Slovensku žili Draveckí hlavne v Bratislave, na Považí (Nová Dubnica, Považská Bystrica) a v Bánovciach nad Bebravou či Bojniciach. Stredné Slovensko je zastúpené Námestovom, Breznom a na juhu Podrečanmi a Zacharovcami.

Mapa: Výskyt priezviska Dravecký/á v roku 1995

Dravecki na mape

Databáza, z ktorej som čerpal údaje pre tento článok, je z roku 1995. Je veľký predpoklad, že výskyt priezviska Dravecký/á ostal aj po vyše desiatich rokoch podobný. Možno ale od vtedy nejaké obce a mestá na našej mapke pribudli, niektoré by bolo možno potrebné vymazať.

Ak sa voláte Dravecký alebo Dravecká a na mapke nie je zakreslená obec, v ktorej máte trvalý pobyt, dajte nám o tom vedieť. Budeme radi, ak nám pomôžete zaktualizovať údaje o tom, v ktorých častiach Slovenska žijú Draveckí v súčasnosti.

Obec Dravce na Spiši

Dravce
Dravce

Poloha a demografia

Obec leží pri ceste zo Spišského Štvrtku do Levoče, na južných svahoch Levočských vrchov v doline potoka Bicír. Južná časť chotára je odlesnená, v severnej sú smrekovo-jedľové lesy a pasienky, na okolí Bukovinky aj poľnohospodárska pôda. Priemerná nadmorská výška obce je 648 m n.m..

Administratívne patrila do Spišskej župy, teraz do okresu Levoča v Prešovskom kraji. Výmera pozemku patriacemu obci je 1296 ha.. Dravce majú štyri miestne časti: Dravecký mlyn, Majer, Stašikov dom, V Mníšej. Miestna časť obce Bukovinka má zachovalý prírodný ráz a krajinu.

História

Podľa kroniky Levoče od Gašpara Haina bolo v jej okolí veľa chotárnych sporov. Jedným z nich bol v 13. storočí spor medzi Sasmi z Iliašoviec (de Villa Ursi) a slovanskými obyvateľmi Draviec (Draucarii) o hranicu ich chotárov. Listina panovníka Belu IV. z roku 1263 ustanovuje, že cesta “que de villa Santi Ladislai vadit ad villam Lywche” idúca z dediny Spišský Štvrtok k obci Levoča bude hranicou medzi Iliašovcami a Dravcami. A tak tento doklad panovníka Belu IV. z roku 1263 je prvou písomnou zmienkou o existencii obce Dravce.

Dravce sa spomínajú aj ako obec kráľovských chovateľov sokolov, odkiaľ je odvodený jej názov Dravce. V roku 1282 ich Ladislav IV. daroval komesovi Eliašovi zo Spišského Hrhova, ktorý bol jedným z členov rodiny Görgeyovcov. V roku 1288 bol založený kláštor antonitov (rehoľa patrila ku križiakom).

Medzi obce, ktorým v roku 1271 udelil kráľ Štefan V. výsady a práva, patrili aj Dravce. Išlo o práva osobnej slobody, mať volenú samosprávu, využívať lesy a potoky a ďalšie práva v oblasti súdnictva, administratívy, hospodárstva, politiky a kultúry.

Dravce

Aký dopad na obec mali husitské vojny v rokoch 1430 až 1450 a neskôr a viacročné pôsobenie bratríkov na Spiši, nie je známe. Známe je ale to, že Ján Jiskra v týchto rokoch obcou často prechádzal do Spišského Štvrtka, kde mal svoje dočasné sídlo, ako aj to, že so svojimi vojakmi dobyl Spišský hrad. Jeho vojaci na Spišskom hrade i na Spišskej Kapitule zničili tam existujúce písomné archívy a teda aj doklady o Dravciach.

Antoniti odišli podľa niektorých dokladov z Draviec do Červeného kláštora a to pravdepodobne za vlády kráľa Ferdinanda I. (1526 – 1564) okolo roku 1555. Odišli z viacerých príčin, ako napríklad katastrofálna hospodárska situácia spôsobená pohromami, nepokojmi a vojnami medzi pánmi hradov a miest. Najviac sa na ich odchode však podieľal pravdepodobne fakt, že Spišský hrad, ako správne centrum Spiša, zmenil majiteľa. Majiteľom sa stal rod Thurzovcov, ktorý bol vyznávačom evanjelického náboženstva a ktorý vehementne napomáhal šíreniu reformácie na Spiši. Je teda logické, že antoniti sa mohli dostať do sporu s Thurzovcami a preto zmenili sídlo.

Všetky majetky po odchode antontitov získal Jeremias Laskó. Po jeho smrti ich jeho vdova zapísala záložným právom Melicharovi Tlukovi. Jeho potomci prijali priezvisko Dravecký. Po antonitov ostal len kostol a pravdepodobne nimi postavený most.

Roku 1665 kráľ Ferdinand III. Daroval kláštor Spišskej Kapitule, no Tluk ho nechcel vydať, záložnú zmluvu neprijal a tak Spišská Kapitula majetky nezískala. Až v rokoch 1712-1715 prešla časť majetkov do správy Spišskej Kapitule a ostatné majetky prechádzali do vlastníctva rôznych rodín, medzi nimi i rodiny Teöke a neskoršie rodiny Berzeviczyovcov.

Kto a kedy dal zbúrať kláštor a ostatné majetky mníchov antonitov sa doteraz nepodarilo zistiť.

V roku 1710 vypukol mor, ktorý si vyžiadal na Spiši mnoho ľudských životov. V roku 1831 prenikla na Spiš cholera. Veľká bieda poddaných a šíriace sa fámy o veľkom počte zomrelých ľudí na choleru viedli k miestnym vzburám obyvateľov.

1263 – Drauch, Villa Draucariorum (obec dravčiarov)
1264 – Drauch
1277 – (via) Daraciorum
1378 – Daroucz
1520 – Dravecz
1773 – Drawcze
1786 – Drawecz, Drawce
1808 – Drautz
1851 – Dravetz
1863 – Drávec
1920 – Dravce

Počet obyvateľov v obci Dravce

Pamiatky

V obci nájdeme jeden z najcennejších ranogotických dedinských kostolov z konca 13. storočia a zvon z roku 1516. Loď kostola je zaklenutá na dva stredné stĺpy a tak vznikol dvojloďový kostol, osobitý a zriedkavo používaný architektonický typ, ktorý sa na Spiši uplatnil v takom rozsahu ako nikde v Európe. V interiéri sú nástenné maľby zo 14. storočia mimoriadnej umeleckej kvality, ktoré patria medzi najvýznamnejšie gotické nástenné maľby na Slovensku. Úpravy kostola prebehli v 18. a 19. storočí, renovovaný bol aj v roku 1956. Gotický hlavný oltár z čias okolo 1450 je neúplný, lebo sa dnes nachádza v zbierkach Szépmúvészeti múzea v Budapešti.

Dravce kostol

Kostol je zaujímavý aj tým, že jeho súčasťou nie je veža.

„Kedysi bola, ale udrel do nej blesk a praskla na polovicu. Vtedajší biskup dal príkaz na to, aby ju rozobrali a z použitého materiálu, ktorý rozobrali, postavili v Spišskom Štvrtku školu,“ uviedol starosta obce Peter Faltin pre denník SME.

V kostole sa nachádzajú viaceré významné diela. Jedným z nich je aj oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče.

„Nie je preukázateľné, či je to priamo dielo z rúk Majstra Pavla, ale nanajvýš to budú jeho prví žiaci,“ dodáva starosta.

Raritou Draviec je dodnes funkčný kamenný most z 13. storočia, podklenutý vysokou valenou klenbou a je súčasťou hlavnej cesty idúcej cez obec.

Dravce most

Pri kláštore antonitov vzniklo koncom 13. stor. xenodochium – najstaršia nemocnica na Spiši, ku ktorej bol pripojený aj chudobinec a útulok pre pocestných. Zaniklo v 16. storočí.

Použitá literatúra:
Dunčko, Š.: DRAVCE okres Levoča 1263 – 1998. Obecný úrad v Dravciach, 1998.