Rodina Draveckých z Gálospetri

Cesta do Gálospetri od Valea Lui Mihai

Cesta z Gálospetri do Tarcea

V 18. storočí sa Ladislav VI. Dravecký, syn Gašpara Draveckýho a Zuzany Eödönffy, usadil v dedine Gálospetri v župe Bihor (maďarsky Bihar megye). Jeho potomkovia žili v tejto obci až do druhej polovice 20. storočia. My sme dedinu Gálospetri navštívili a na tomto mieste sa s Vami podelíme s našimi zisteniami a zážitkami.

Gálospetri sa dnes volá Galospetreu (skrátene Petreu). Leží v župe Bihor v západnom Rumunsku, približne 45 km severne od nádherného mesta Oradea (slovensky Veľký Várad, maďarsky Nagyvárad). Gálospetri má okolo 1000 obyvateľov. Dnes je to pomerne zaostalá obec, nevedie do nej asfaltová cesta, miestna infraštruktúra je na veľmi biednej úrovni. Nebola to však vždy chudobná a zabudnutá obec. O tom svedčí aj fakt, že v dedine sa nachádzali 3 kaštiele, sú tu 3 pekné kostoly (grékokatolícky, rímokatolícky a kalvinistický) a množstvo starých domov voľakedy prosperujúcich zemanov.

Tu je pochovaný Gyula Draveczky s rodinou

Naše prvé kroky viedli na miestne cintoríny. Gálospetri má oddelený katolícky a kalvinistický cintorín. Čírou náhodou sme objavili zvyšky tretieho cintorína, ktorý bol počas komunistickej neslobody zničený. Pravdepodobne boli na tomto cintoríne pochovávaní členovia miestnej elity. Našli sme tu pozostatky niekoľkých rodinných hrobiek, medzi nimi i hrob, v ktorom je pochovaný Gyula Draveczky, jeho manželka Erzsébet a ich syn Gyula.

Na kraji dediny dodnes stoja pozostatky nádherného, 13-izbového kaštieľa rodiny Fráterových. Táto rodina vlastnila i druhý, zachovaný kaštieľ, v ktorom je dnes byt a ambulancia miestnej lekárky. Tretí kaštieľ, ktorý vlastnila rodina Draveckých, dnes už nestojí. Tento kaštieľ bol situovaný na kopčeku nad dedinou. Ku kaštieľu patrili i priľahlé pozemky, vrátane cesty do dediny od mestečka Tarcea (maďarsky Értarcsa). V roku 1831 postihlo oblasť ničivé zemetrasenie, ktoré kaštieľ zničilo. Rodina Draveczkych sa presťahovala do kúrie v dedine, ktorá neskôr slúžila ako obecná škola. Dnes v nej býva rodina riaditeľa miestnej školy. Po kaštieli Draveckých nezostala ani stopa. Potomkovia tejto vetvy rodu dnes žijú v severorumunskom meste Satu Mare (slovensky Satmár, maďarsky Szatmár) - stará pani Lila Draveczky (mala by mať okolo 80 rokov) a jej syn Tibor s rodinou.

Nádherný kaštieľ rodiny Fráter

Ďalší kaštieľ Fráterových

Kúria, v ktorej žili Draveczky

Kúria je v zlom stave

V kalvinistickom kostole v Gálospetri sa dodnes nachádza pamätná tabuľa, ktorú po smrti Ladislava Draveckého v roku 1765 dala vyrobiť jeho manželka Zuzana. Na tejto tabuli je text písaný po latinsky a vyobrazenie erba rodiny Draveckých.

Erb rodiny Draveczky na pamätnej tabuli
v kalvinistickom kostole v Gálospetri

Ako sme sa dozvedeli od kalvinistického kňaza v Gálospetri, je veľmi pravdepodobné, že Lászlo IV. Draveczky bol evanielik. Keďže v tom čase v dedine bol okrem katolíckeho len reformovaný (t.j. kalvinistický) kostol, prestúpil do kalvinistickej cirkvi. Zaujímavosťou je iste fakt, že jeho rovesník František Dravecký zo Spiša v tom čase pôsobil ako kanonik v Spišskom Podhradí, Nitre a neskôr Ostrihome, bol teda katolík.

Na tomto kopci nad Gálospetri
stál kaštieľ rodiny Draveczkých

Do Gálospetri sme cestovali z Komárna 6 hodín. Prešli sme krížom cez celé Maďarsko, z hlavných ciest sme odbočili na vedľajšie, odtiaľ na ďalšie a ďalšie vedľajšie, až sme sa po rozbitej poľnej ceste plnej výmoľov, kameňov a hlbokých mlák dostali do zabudnutej sedmohradskej dediny. Oslovili sme niekoľkých ľudí a boli sme prekvapení, že všetci vedeli o Draveckých. Ľudia v Gálospetri sú veľmi milí, sympatickí a nápomocní. Dedinu sme navštívili v sobotu poobede, keď mal každý plné ruky práce. Všetci však prácu prerušili, aby sa s nami mohli porozprávať, aby nám povedali, čo vedia o Draveckých, ukazali nám, kde stál ich kaštieľ, kde dodnes stojí ich kúria a kde je pamätná tabuľa v kostole. Listovali v knihách a farských zápisoch a čítali nám z nich o našich vzdialených príbuzných. Vyjadrovali sa o nich s veľkou úctou, používali výrazy ako "urodzený pán" a "ctihodná pani". Z toho dedukujeme, že sedmohradská vetva nášho rodu bola u miestnych obyvateľov obľúbená. Pani Lili a jej syna Tibora budeme kontaktovať a s novými informaciami sa s vami podelíme.

Tieto rozľahlé pozemky vlastnili Draveczky

Typická ulica v zablatenom Gálospetri

Námestie v Gálospetri

Dieťa s ovečkou v Gálospetri

Oradea, sídlo Bihorskej župy

Nádherné mesto Oradea

Mesto plné zaujímavých budov

Súvisiací článok: Hrobky rodiny Draveczkych z dediny Cubulcut / Köbökút v Rumunsku.

Jaroslav 'Jay' a Andrea Dravecky